piatok 19. 4. 2013 0:02 | Lucia Tkáčiková

Výskum odhalil aj zanedbané a posprejované umenie. Z viacerých diel sú len trosky, z niekoľkých zas neostal ani kameň na kameni.

BRATISLAVA. Bilbordy na oplotení hlavnej stanice lákajú na sporenie či elektroniku bez stresu. Ukrývajú pritom umenie. Za veľkými reklamami sú štyri mohutné vyše dvojmetrové betónové reliéfy.

Upozornil na ne súpis sochárskych diel v Bratislave, ktoré 15 mesiacov mapovalikunsthistorici Sabina Jankovičová a Roman Popelár.

Výsledky pátrania diel z rokov 1945 až 2012 vydali teraz knižne v piatich zväzkoch podľa obvodov, a aj elektronicky.

Robustní robotníci, rôzne devy a postavy, zovreté päste či absurdné pozdravy zvesmíru. Z 810 strán súpisu na vás pozerá viac než 700 sôch. Knihy vydalo občianske združenie Resculpture.sk, Asociácia sochárov.

Diela chceli nielen spísať, ale zdokumentovaním aj ochrániť pred búraním v tajnosti, prekrývaním či ničením.

Reliéfy pod bilbordmi našli kunsthistorici podľa evidencie v súpisoch Fondu výtvarných umení, hovorí Roman Popelár. Sú v ňom diela, ktoré vznikli ešte pred rokom 1989, no nie je kompletný.

Betónové reliéfy pri stanici od Juraja Rusňáka osadili v roku 1969. Odkedy ich schováva reklama nevedno.

Pozrite si sochy z textu nižšie v článku >>

Diviak skamenel

Niekde pútače, inde listy. Zelené kríky nestrihali do tvaru gule, to vegetácia na Majakovského ulici v Starom Meste úplne obrástla guľu z niekdajšej Fontány SZM. Stojí tu od roku 1980, dnes by ju však spoznal málokto.

Fakty

Súpis sôch

1945 – 2012 – obdobie, ktoré mapuje päťdielna kniha, rozdelená je podľa obvodov;
810 strán, 701 diel od vyše 280 slovenských a zahraničných výtvarníkov;
diela nafotili a popísali takto: – autor (ak je známy), dátum vzniku, materiál, súradnice GPS, adresa a stav, v akom je dnes dielo.

„Keď som dielo fotila v roku 2008, tak bolo ešte viditeľné. Bolo jasné, že fontánu zrušili a guľu premiestnili na zem a okolo nej nasadili vegetáciu,“ opisuje Jankovičová.

„Vedela som, že to čoskoro zarastie, ale prekvapilo ma, že to zarástlo tak dokonale. Vlastník dielo integroval do skalky a je mu to jedno.“

V kríkoch za bránami Strednej odbornej školychemickej na Račianskej 78 leží zas Odpočívajúci diviak.

Sochu pod týmto názvom podobne takmer zakryla zeleň. Autora nezistili ani kunsthistorici.

„V areáli je dielo z 50. rokov, figúra dievčaťa od nám neznámeho autora. Diviak je rarita, ktorú si nevieme vysvetliť, ale predpokladáme, že je rovnakého dáta ako socha dievčaťa,“ hovorí kunsthistorička.

Zástupkyňa školy o soche diviaka vie, vraví, že dnes už leží mimo školského areálu. Kamenný živočích je vraj dielom významného autora.

Sprejeri a umenie

Kde to nezvládla príroda, „pomohol“ človek. Grafiti takmer prekryli Múr – preliezačku od sochára Jozefa Jankoviča. Dielo z roku 1971 na Bachovej ulici v Ružinove tak premenili sprejeri.

Popelár vraví, že si dielo pamätá v pôvodnom stave. „V roku 1981 som z neho ako dieťa spadol a zlomil som si ruku, v 90. rokoch ho začali sprejovať.“

O premene do terajšieho stavu Jankoviča nikto neinformoval. „Tieto grafity sú profesionálne, nejde o čistý vandalizmus, ktorým trpia všetky ostatné sochy, ktoré sú popísané vulgárnymi nápismi a orgánmi,“ vraví Jankovičová.

„Oveľa horšie je prekrývanie sôch neodbornými nátermi, ktoré sú akože údržbou, o tých by mali byť autori informovaní.“

Zničené, počmárané či ukradnuté, súpis diel tak odhalil aj to, ako sa Bratislava stará o svoje diela.

Kamene boli podnetom

Jankovičovi nikto oficiálne nič nepovedal, ani keď mu pred dvoma rokmi iné dielo v Ružinove zbúrali. Len kopa kamenia ostala z jeho sochy Čas zo 60. rokov, pozemok prekryla predajňa Lidlu.

Nikdy predtým som nepočul o tom, že tam stála socha, vyhováral sa pri zbúraní sochy Čas bývalý ružinovský starosta Slavomír Drozd (Smer), ktorý vydal povolenie na búranie.

Hoci prebehlo v tichosti, betónová drť, ktorá z diela ostala, podnietila na akciu. Lidl sa chystal autora za zničenie diela odškodniť, ale Jankovič chcel radšej prispieť k záchrane sôch, ktoré v meste stoja a môžu byť rovnako ohrozené.

Zákon totiž búranie sôch v tichosti stavebníkovi povoľuje, zmenu a novelizáciu autorského zákona sľubuje už dlhšie ministerstvo kultúry.

Začalo sa tak veľké pátranie po sochách.

Pozdravy z vesmíru

Sôch napokon spočítali vyše sedemsto. Taký vysoký počet diel nás prekvapil, priznávajú autori súpisu sôch. Do zoznamu zaradili aj reliéfy, pamätné tabule s plastickým motívom či sochársky stvárnené fontány.

Hoci pátrali v archívoch, katalógoch či vo Fonde výtvarných umení, mnohé diela v súpise nemajú svojho autora.

Jankovičová hovorí, že napríklad sochárov reliéfov na prvom paneláku v Bratislave na Kmeťovom námestí vypátrali až v deň, keď šli knihy do tlače.

Nielen autori, ale často aj názvy diel ostali zabudnuté. Niektoré však naopak upútajú. Pozdrav z vesmíru, Dotyk Slnka či Ikaros, Bratislava je aspoň podľa diel „kozmickým“ mestom.

Téma kozmu odštartovala vo svete v roku 1961, v čase prvého letu Gagarina do vesmíru, a hlavne v roku 1969, keď pristál Armstrong na Mesiaci, hovorí Popelár. Druhú vlnu vraj vyvolal prvý československý kozmonaut Vladimír Remek v roku 1978. „Diela z konca 80. rokov už zväčša mávali metaforický význam,“ vraví kunsthistorik.

„Názvy boli úhybným manévrom, boli to krycie názvy, aby dielo vyzeralo ako ideologické,“ dodáva Jankovičová.

Mnohí autori, no aj názvy nielen vesmírnych sôch však zostávajú vo hviezdach. Z viacerých diel ostali len trosky, sochou je tak dnes i guľatý kameň na Račianskej ulici. Z niekoľkých však neostal ani ten kameň na kameni.

Poctu strednej Európe na dlažbe odhrnuli so snehom

Vzácne dlaždice v okolí Hlavného námestia miznú.

BRATISLAVA. Na mestskom poklope z kanála je napísané Nádej, neďaleko je zasa v dlažbe gombík, na susednej ulici stopy bosých nôh. Po dielach z projektu Pocta strednej Európe, čiže dlažbe ako symbole križovatky, ľudia chodia, mnohí ani netušia, o čo ide.

Tri z celkovo 31 diel už zmizli, viaceré sú poškodené, no väčšina prežíva a odkazuje, že dlažba môže byť aj poctou. Ak ich chce človek vnímať, musí skloniť hlavu.

Projekt vznikal v rokoch 2000 až 2003, iniciovala ho Galéria mesta Bratislavy a organizátor podujatí Ladislav Snopko.

„V roku 1987 realizoval Agnes Snopko ojedinelú výstavu v rámci dlhodobého projektu Archeologické pamiatky a súčasnosť, na ktorú prizval vtedajšou mocou neveľmi tolerovaných autorov, aby vyhotovili umelecké diela, ktoré by bolo možné osadiť do dlažby,“ spomína Ivan Jančár, riaditeľ GMB. „Výstava bola výborná, diela však do dlažby neosadili.“

Jančár si na ne spomenul a Snopka oslovil v roku 2002, aby v projekte pokračovali.

V priebehu štyroch rokov osadili na Františkánskom námestí a Sedlárskej ulici diela 31 autorov zo Slovenska, Maďarska, Rakúska, Holandska, Poľska a Talianska. „Chápali sme Bratislavu ako stredoeurópsku križovatku,“ vysvetľuje Jančár. „Po dlažbe každý chodí, šliapanie po umeleckých dielach bolo aj symbolické, niekedy mizli pod nánosmi snehu a opätovne sa potom vynárali.“

Zopár sa však nevynorilo. „Jedno zničilo auto pri odhrabávaní snehu a jedno zrejme skončilo niekde v zberných surovinách,“ dodal riaditeľ.